Vaše názory
Stránka 38 z 38 [Staršie][Najstaršie]
OK, doplnil som tam podmienku, ktorá vypočíta zákryt až keď je za horizontom.
Teraz by to už malo byť bez problémov. :)
Souhlasím, vzoreček je správný, ale pro lidi, kteří tu kalkulačku použijí a o výpočtu nic netuší, tak tu hodnotu budou brát jako zákryt, když je to tam napsané. Nevím co by bylo nejlepší řešení, jestli nulový zákryt, nebo mínusová hodnota. Ale takhle je to opravdu matoucí, hlavně pro nezainteresované lidi :-( Já si chtěl jen ověřit vlastní tabulku v excelu, kterou mám pro diskuzi s plochozemci :-) protože oni používají jen zakřivení země a tam se jim na 5km ztratí 2m člověk, ale nechápou, že se nedívají z úrovně země, ale minimálně z 1,5m a tam se jim ztratí 3cm, čehož si nemají, na tu vzdálenost, šanci všimnout :-D
Áno, toto je pravda.
Vzorec totiž v tomto prípade nevypočíta zákryt, ale výšku, v ktorej moja pozorovacia línia horizontu, pretne cieľ.
Matematicky je ale správny, akurát logicky je nepresný.
Ve výpočtu bohužel chyba je, ale jinde než byla debata níže. Pokud překročí vzdálenost horizontu od pozorovatele vzdálenost pozorovaného cíle, začne zákryt cíle růst. Což je blbost. Ve vzorečku chybí podmínka, že pokud je horizont dál než pozorovaný předmět, tak žádný zákryt není.
Marián,
tie výpočty sú práveže správne. Tvoj predpoklad je nesprávny.
Predpokladáš totiž, že zakrývenie sa mení lineárne, čo je nesprávne. Zakrývenie sa nemení lineárne ale nelineárne... vo vzdialenosti rovnakej ako je polomer Zeme je totiž nekonečné, resp. taká hodnota sa nedá vypočítať.
Ak by platilo to, čo píšeš, tak vo vzdialenosti polomeru Zeme by bolo zakrývenie len 497,5km... a to by sme teda museli žiť na poriadne plochej Zemi, ak by to skutočne platilo.
Výpočty sú na 100% správne.
Výpočet zakryvenia obsahuje chybu pri 10km vzdialenosti. Ak pri 1km je zakryvenia 0.078 m tak pri 10 km má byť 0.78 m a nie 7.8m. potom všetky ďalšie výpočty sú nesprávne a zavádzajúce.
Neviem či vám viem zodpovedať všetky otázky. Technická Univerzita v Košiciach (TUKE) publikovala okrem iných aj túto informáciu, že tieto dve prvé družice sú predchodcom pripravovanej siete družíc CAMELOT.
Pozrite web stránku grbbeta.tuke.sk. Je tam o tom dosť stručné info. Viac informácií nemám. Ak máte viac otázok, pravdepodobne bude potrebné ich smerovať na TUKE. Na web stránke majú aj kontaktný formulár.
Dobrý deň, na stránke máte napísané že program GRB je sériou malých astronomických družíc pripravovanej siete CAMELOT.
Chcel by som sa spýtať či ako súčasťou programu GRB bude aj sieť družíc CAMELOT. A či ich bude vyrábať slovensko a taktiež či bude operátorom siete družíc CAMELOT ?
Dopredu Ďakujem za odpoveď.
Rovnako nepridávam nových ľudí zo súkromných suborbitálnych výletov. Jednak by v tom začal byť poriadny bordel a už teraz ich je dosť veľa.
Vesmírny let u ľudí registrujem až od momentu, kedy dosiahol obežnú dráhu Zeme, resp. prvú kozmickú rýchlosť.
Karmanova hranica tiež podľa mňa nedefinuje vesmírny let. Jediné čo definuje sú atmosférické podmienky na Zemi. Nedá sa aplikovať na žiadnej inej planéte a z pohľadu fyziky nemá žiadny zmysel.
Na web stránke úmyselne neevidujem projekty, ktoré boli navrhnuté len ako suborbitálne dopravné prostriedky alebo rakety. Stránka je zameraná len na vesmírne lety na obežnú dráhu Zeme a ďalej.
Suborbitálnych rakiet a rôznych experimentálnych zaridení je totiž nesmierne veľa. Mimo Blue Origin by som tu tiež musel mať napríklad aj X-15, SpaceShipOne, SpaceShipTwo. A suborbitálnych rakiet je možno ešte viac ako tých orbitálnych, o množstve rôznych odpalovacích miest ani nehovorím.
Na web stránke ale uvádzam suborbitálne lety k projektom, ktorých cieľ je dosiahnutie orbitálnej dráhy (už či úspešne alebo neúspešne). Preto tu mám napríklad aj rakety, ktorým sa nikdy nepodarilo úspešne dosiahnuť obežnú dráhu (ako napr. Pilot, N-1, Ares, Conestoga, Europa, VLS a ďalšie) ale bol to ich cieľ.
Ak si chceš pozrieť všetky (civilné) suborbitálne štarty, odporúčam pozrieť na anglickej verzii Wikipedii web stránky List of spaceflight launches.
Stránka 38 z 38 [Staršie][Najstaršie]
Vedeli ste že... |
Aleksej Leonov navštívil Slovensko naposledy v júni 2016. |
Aktuálne vo vesmíre | ||
|