Peregrine 1

Sonda vyvinutá a prevádzkovaná spoločnosťou Astrobotic Technology, určená na pristátie na povrchu Mesiaca.

Hlavnými zariadeniami sondy sú:
- LRA (Laser Retroreflector Array) - pasívny laserový odrážač.
- LETS (Linear Energy Transfer Spectrometer) - zber informácií o radiácii na mesačnom povrchu.
- NIRVSS (Near-Infrared Volatile Spectrometer System) - zariadenie určené na meranie povrchovej a podporvchovej hydratácie, CO2 a metánu, mapovanie povrchovej teploty a jej zmien v mieste pristátia.
- NSS (Neutron Spectrometer System) - zariadenie určené na hľadanie vodného ľadu pod mesačným povrchom pomocou merania množstva hornín schopných uchovávať vodík v mieste pristátia. Meria tiež celkové zloženie mesačného regolitu.
- PITMS (PROSPECT Ion-Trap Mass Spectrometer) - zariadenie určené na charakterizovanie mesačnej exosféry po zostupe a pristátí sondy a počas mesačného dňa a meranie obsahu a pohybu prchavých látok.
- NDL (Navigation Doppler Lidar) - zariadenie na princípe LIDAR-u určené na mapovanie povrchu počas zostupu a pristátia.

Na palube sondy sa tiež nachádza viacero hosťovaných zariadení. Konkrétne sa jedná o nasledujúce:
- Iris - rover vyvinutý študentami Carnegie Mellon University.
- 5 pikoroverov Colmena vyvinutých mexickou vesmírnou agentúrou AEM (Agencia Espacial Mexicana).
- 13 pasívnych pamätných kapuslí, vrátane kapsuly Celestis a Elysium Space.

Okrem toho sonda nesie 450kg paliva pre pristávacie a orientačné motory. Sonda má na komunikáciu so Zemou využívať frekvencie v pásme X (na Zem) a S (zo Zeme).

Krátko po štarte sondy boli však nahlásené problémy s orientáciou sondy voči Slnku. Spoločnosť Astrobotic Technology informovala, že problém vzniknol na pohonnej jednotke sondy a sonda tiež prišla o značnémnožstvo pohonných látok. Tento fakt mal za následok, že sonda nebola schopná nie len pristátia na Mesiaci, ale ani navedenia na obežnú dráhu Mesiaca. Sonda teda zostala len na dlhej eliptickej obežnej dráhe okolo Zeme, ktorá siahala až za dráhu Mesiaca.

Po prvom prechode perigeom dráhy bolo rozhodnuté, že sonda bude navedená do atmosféry Zeme, kde neskôr aj zhorela.