JUICE
Krajina pôvodu: ESA
Štart: 14.4.2023 Zánik: (Aktívna) Hmotnosť: 5963 kg Elementy dráhy
Epocha: 1.11.2024
Centrálne teleso: Slnko
Pericentrum: 0.863 AU Apocentrum: 1.094 AU Aktuálna vzdialenosť od Slnka: 0.84 AU |
Popis
JUICE = Jupiter Icy Moons Explorer
Sonda, ktorej hlavným cieľom je prieskum veľkých mesiacov planéty Jupiter so zameraním na Európu, Ganymedes a Callisto. Po navedení na obežnú dráhu Jupitera je neskôr v pláne aj navedenie na obežnú dráhu okolo mesiaca Ganymedes, čím sa sonda stane prvou umelou družicou mesiaca inej planéty ako Zeme.
Trajektória sondy počíta s gravitačným urýchlením pri viacerých telesách slnečnej sústavy (Mesiac, Venuša, Zem). Cesta k plan0te Jupiter by mala trvať 8 rokov, pričom okolo planéty bude sonda krúžiť 3 roky a následne prejde na obežnú dráhu okolo mesiaca Ganymedes. Po vyčerpaní paliva by mala sonda plánovane naraziť na povrch mesiaca.
Hlavnými prístrojmi na palube sondy sú:
- JANUS (Jovis, Amorum ac Natorum Undique Scrutator, dodávateľ ASI, Taliansko) - kamerový systém na snímanie povrchu mesiaca Ganymedes a Callisto s rozlíšením oblastí na povrchu do úrovne 400m/px. Systém ďalej obsahuje kamery na vytváranie detailnejších záberov vybraných oblastí s rozlíšením od 25m/px až do 2,4m/px. kamerový systém má 13 rôznych filtrov pre rôzne vlnové dĺžky a má schopnosť vytvárať stereoskopické zábery. Systém tiež umožňuje laserové a radarové merania geomorfológie povrchu mesiacov.
- MAJIS (Moons and Jupiter Imaging Spectrometer, dodávateľ CNES, Francúzsko) - spektrograf pre viditeľné a infračervené spektrum na vlnových dĺžkach od 400 nm až po 5,7 mikrometrov so spektrálnym rozlíšením 3-7 nm. Zariadenie bude pozorovať oblaky v troposfére a bude zisťovať zloženie ľadu a minerálov na povrchu mesiacov. Rozlíšenie povrchu bude približne 75m na povrchu Ganymeda a 100km na planéte Jupiter.
- UVS (UV Imaging Spectrograph, dodávateľ NASA, USA) - fotospektrograf pracujúci na vlnových dĺžkach 55-210nm s spektrálnym rozlíšením menej ako 0,6nm. Jeho cieľom bude sledovať charakteristiky vrchnej atmosféry, exosféry a polárnych žiar jupiterových mesiacov. Povrchové rozlíšenie by malo byť 500m na povrchu Ganymeda a 250km na planéte Jupiter.
- SWI (Sub-millimeter Wave Instrument, dodávateľ DLR, Nemecko) - spektrometer využívajúci 30cm anténu pracujúci na frekvenčných pásmech 1080-1275 GHz a 530-601 GHz. Zariadenie bude študovať stratosféru a troposféru Jupitera a povrch a exosféru jeho mesiacov.
- GALA (Ganymede Laser Altimeter, dodávateľ DLR, Nemecko) - laserový výškomer s vertikálnym rozlíšením 10cm vo výške 200km. Bude študovať topografiu a slapové javy na jupiterových mesiacoch.
- RIME (Radar for Icy Moons Exploration, dodávateľ ASI, Taliansko) - radar schopný preniknúť cez ľadový povrch. Funguje na frekvencii 9 MHz a používa 16m anténu. Bude študovať povrch pod ľadovou kôrou mesiacov až do hĺbky 9km s vertikálnym rozlíšením 30m v ľade.
- J-MAG (JUICE-Magnetometer, dodávateľ UKSA, UK) - citlivý magnetometer na štúdium magnetického poľa v okolí jednotlivých mesiacov.
- PEP (Particle Environment Package, dodávateľ SNSA, Švédsko) - sada šiestich senzorov na štúdium magnetosféry Jupitera a jej interakcie s mesiacmi. Zariadenie bude merať pozitívne a negatívne ióny, elektróny, prírodné plyny v exosfére, plazmu, energeticky neutrálne atómy nachádzajúce sa v celom systéme okolo planéty Jupiter.
- RPWI (Radio and Plasma Wave Investigation, dodávateľ SNSA, Švédsko) - zariadenie určené na meranie charakteristiky plazmy a rádio emisií v okolí sondy.
- 3GM (Gravity and Geophysics of Jupiter and Galilean Moons, dodávateľ ASI, Taliansko) - vedecká rádio-aparatúra obsahujúca transpondér pre pásmo Ka a ultrastabilný oscilátor. Zariadenie bude študovať gravitačné pole a dosah kvapalných oceánov pod povrchom ľadu na povrchu mesiacov.
- PRIDE (Planetary Radio Interferometer and Doppler Experiment, dodávateľ NWO a NSO, Holandsko) - zariadenie bude generovať špecifické signály vysielané zo sondy JUICE, ktoré budú následne zachytené a analyzované na Zemi pomocou zariadenia VLBI pre veľmi presné odmeranie gravitačného poľa Jupitera a jeho mesiacov.
Sonda, ktorej hlavným cieľom je prieskum veľkých mesiacov planéty Jupiter so zameraním na Európu, Ganymedes a Callisto. Po navedení na obežnú dráhu Jupitera je neskôr v pláne aj navedenie na obežnú dráhu okolo mesiaca Ganymedes, čím sa sonda stane prvou umelou družicou mesiaca inej planéty ako Zeme.
Trajektória sondy počíta s gravitačným urýchlením pri viacerých telesách slnečnej sústavy (Mesiac, Venuša, Zem). Cesta k plan0te Jupiter by mala trvať 8 rokov, pričom okolo planéty bude sonda krúžiť 3 roky a následne prejde na obežnú dráhu okolo mesiaca Ganymedes. Po vyčerpaní paliva by mala sonda plánovane naraziť na povrch mesiaca.
Hlavnými prístrojmi na palube sondy sú:
- JANUS (Jovis, Amorum ac Natorum Undique Scrutator, dodávateľ ASI, Taliansko) - kamerový systém na snímanie povrchu mesiaca Ganymedes a Callisto s rozlíšením oblastí na povrchu do úrovne 400m/px. Systém ďalej obsahuje kamery na vytváranie detailnejších záberov vybraných oblastí s rozlíšením od 25m/px až do 2,4m/px. kamerový systém má 13 rôznych filtrov pre rôzne vlnové dĺžky a má schopnosť vytvárať stereoskopické zábery. Systém tiež umožňuje laserové a radarové merania geomorfológie povrchu mesiacov.
- MAJIS (Moons and Jupiter Imaging Spectrometer, dodávateľ CNES, Francúzsko) - spektrograf pre viditeľné a infračervené spektrum na vlnových dĺžkach od 400 nm až po 5,7 mikrometrov so spektrálnym rozlíšením 3-7 nm. Zariadenie bude pozorovať oblaky v troposfére a bude zisťovať zloženie ľadu a minerálov na povrchu mesiacov. Rozlíšenie povrchu bude približne 75m na povrchu Ganymeda a 100km na planéte Jupiter.
- UVS (UV Imaging Spectrograph, dodávateľ NASA, USA) - fotospektrograf pracujúci na vlnových dĺžkach 55-210nm s spektrálnym rozlíšením menej ako 0,6nm. Jeho cieľom bude sledovať charakteristiky vrchnej atmosféry, exosféry a polárnych žiar jupiterových mesiacov. Povrchové rozlíšenie by malo byť 500m na povrchu Ganymeda a 250km na planéte Jupiter.
- SWI (Sub-millimeter Wave Instrument, dodávateľ DLR, Nemecko) - spektrometer využívajúci 30cm anténu pracujúci na frekvenčných pásmech 1080-1275 GHz a 530-601 GHz. Zariadenie bude študovať stratosféru a troposféru Jupitera a povrch a exosféru jeho mesiacov.
- GALA (Ganymede Laser Altimeter, dodávateľ DLR, Nemecko) - laserový výškomer s vertikálnym rozlíšením 10cm vo výške 200km. Bude študovať topografiu a slapové javy na jupiterových mesiacoch.
- RIME (Radar for Icy Moons Exploration, dodávateľ ASI, Taliansko) - radar schopný preniknúť cez ľadový povrch. Funguje na frekvencii 9 MHz a používa 16m anténu. Bude študovať povrch pod ľadovou kôrou mesiacov až do hĺbky 9km s vertikálnym rozlíšením 30m v ľade.
- J-MAG (JUICE-Magnetometer, dodávateľ UKSA, UK) - citlivý magnetometer na štúdium magnetického poľa v okolí jednotlivých mesiacov.
- PEP (Particle Environment Package, dodávateľ SNSA, Švédsko) - sada šiestich senzorov na štúdium magnetosféry Jupitera a jej interakcie s mesiacmi. Zariadenie bude merať pozitívne a negatívne ióny, elektróny, prírodné plyny v exosfére, plazmu, energeticky neutrálne atómy nachádzajúce sa v celom systéme okolo planéty Jupiter.
- RPWI (Radio and Plasma Wave Investigation, dodávateľ SNSA, Švédsko) - zariadenie určené na meranie charakteristiky plazmy a rádio emisií v okolí sondy.
- 3GM (Gravity and Geophysics of Jupiter and Galilean Moons, dodávateľ ASI, Taliansko) - vedecká rádio-aparatúra obsahujúca transpondér pre pásmo Ka a ultrastabilný oscilátor. Zariadenie bude študovať gravitačné pole a dosah kvapalných oceánov pod povrchom ľadu na povrchu mesiacov.
- PRIDE (Planetary Radio Interferometer and Doppler Experiment, dodávateľ NWO a NSO, Holandsko) - zariadenie bude generovať špecifické signály vysielané zo sondy JUICE, ktoré budú následne zachytené a analyzované na Zemi pomocou zariadenia VLBI pre veľmi presné odmeranie gravitačného poľa Jupitera a jeho mesiacov.
Súvisiace Videá
Plánované udalosti | ||||||||||||||||||||||||
|
Udalosti z histórie
JUICE - 19.8.2024 Oblet sondy okolo Mesiaca vo vzdialenosti 700km nad povrchom. | |
JUICE - 20.8.2024 Oblet sondy okolo Zeme vo vzdialenosti 6807km od povrchu planéty. |
Referencie
Vedeli ste že... |
Pri tragickom lete raketoplánu Challenger a tiež Columbia nebol na palube ani jeden kozmonaut, ktorý by mal za sebou už viac ako jednu úspešnú vesmírnu misiu. |
Aktuálne vo vesmíre | ||
|