Vesmírna databáza
DSCOVR
|
Krajina pôvodu: USA
Štart: 11.2.2015 Zánik: (Aktívna) Hmotnosť: 570 kg Elementy dráhy
Epocha: 1.1.2023
Centrálne teleso:
Pericentrum: 0.946 km Apocentrum: 0.974 km |
Popis
(Deep Space Climate Observatory)
Sonda sa pôvodne nazývala Triana, ale v roku 2003 bola premenovaná na DSCOVR. Jej úlohou je sledovanie Zeme a jej klímy z bodu L1 medzi Zemou a Slnkom, čím získa unikátny pohľad na osvetlený stranu Zeme. Zároveň sleduje množstvo slnečného vetra a jeho dopad na Zemskú magnetosféru, čím zabezpečuje funkciu skorého varovania pre prípad veľkých slnečných búrok.
Sonda nesie na palube nasledujúce vedecké zariadenia:
- PlasMag (Plasma-Magnetometer) - prístroj na meranie slnečného vetra a predpovedanie vesmírneho počasia,
- NISTAR (National Institute of Standards and Technology Advanced Radiometer) - zariadenie na meranie ožarovania k slnku obrátenej pologule Zeme,
- EPIC (Earth Polychromatic Imaging Camera) - polychromatická kamera schopná zaznamenávať povrch Zeme v 10 rôznych kanáloch, od ultrafialového, až po blízke infračervené pásmo spektra.
Sonda sa pôvodne nazývala Triana, ale v roku 2003 bola premenovaná na DSCOVR. Jej úlohou je sledovanie Zeme a jej klímy z bodu L1 medzi Zemou a Slnkom, čím získa unikátny pohľad na osvetlený stranu Zeme. Zároveň sleduje množstvo slnečného vetra a jeho dopad na Zemskú magnetosféru, čím zabezpečuje funkciu skorého varovania pre prípad veľkých slnečných búrok.
Sonda nesie na palube nasledujúce vedecké zariadenia:
- PlasMag (Plasma-Magnetometer) - prístroj na meranie slnečného vetra a predpovedanie vesmírneho počasia,
- NISTAR (National Institute of Standards and Technology Advanced Radiometer) - zariadenie na meranie ožarovania k slnku obrátenej pologule Zeme,
- EPIC (Earth Polychromatic Imaging Camera) - polychromatická kamera schopná zaznamenávať povrch Zeme v 10 rôznych kanáloch, od ultrafialového, až po blízke infračervené pásmo spektra.
Fotogaléria
Súvisiace Videá
Udalosti z histórie
 | DSCOVR - 12.6.2015 Navedenie sondy na obežnú dráhu okolo libračného bodu L1 systému Slnko - Zem. Detail udalosti |
Referencie
NOAA - DSCOVR - Homepage stránka sondy
http://www.nesdis.noaa.gov/DSCOVR/index.html Wikipedia - DSCOVR
http://en.wikipedia.org/wiki/Deep_Space_Climate_Observatory Fotogaléria zo štartu sondy DSCOVR pomocou rakety Falcon 9
http://spaceflightnow.com/2015/02/12/photos-falcon-9-soars-into-space-at-sunset/ Space weather observatory blasts off after 17-year wait
http://spaceflightnow.com/2015/02/12/space-weather-observatory-blasts-off-after-17-year-wait/ Přehled družic - DSCOVR
http://prehled-druzic.blogspot.cz/2015/02/2015-007.html#2015007A DSCOVR space weather sentinel reaches finish line
http://spaceflightnow.com/2015/06/08/dscovr-space-weather-sentinel-reaches-finish-line/
http://www.nesdis.noaa.gov/DSCOVR/index.html Wikipedia - DSCOVR
http://en.wikipedia.org/wiki/Deep_Space_Climate_Observatory Fotogaléria zo štartu sondy DSCOVR pomocou rakety Falcon 9
http://spaceflightnow.com/2015/02/12/photos-falcon-9-soars-into-space-at-sunset/ Space weather observatory blasts off after 17-year wait
http://spaceflightnow.com/2015/02/12/space-weather-observatory-blasts-off-after-17-year-wait/ Přehled družic - DSCOVR
http://prehled-druzic.blogspot.cz/2015/02/2015-007.html#2015007A DSCOVR space weather sentinel reaches finish line
http://spaceflightnow.com/2015/06/08/dscovr-space-weather-sentinel-reaches-finish-line/
| Vedeli ste že... |
| Prvá vesmírna loď, ktorá štartovala na orbitálny let 2-krát bola v skutočnosti vesmírna loď Mercury 8, ktorá v roku 1961 absolvovala prvý štart najprv v rámci misie Mercury MA-3, ktorý však dopadol neúspechom, a druhý štart v rámci misie Mercury MA-4. Zopakovanie štartu lode bolo možné len vďaka tomu, že pri prvom neúspešnom štarte zachránil vesmírnu loď raketový záchranný systém. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|
