CIRCE 1
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: CIRCE 1
Štát: UK, USA Operátor: DSTL, NRL Program: CIRCE Typ družice: výskum ionosféryCOSPAR id: 2023-F01D Štart a životnosť
Dátum štartu: 9.1.2023
Raketa: LauncherOne Kozmodróm: Newquay (RW12/30) Funkčnosť: Zničená pri štarte Zánik (zničenie): 9.1.2023 Parametre telesa
Tvar telesa: hranol
Napájanie: solárne články + batérie Konfigurácia: CubeSat (6U) Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Družica už neletí (zničená) | |
Popis
Trojoso stabilizovaná vedecká družica určená na výskum Zemskej ionosféry a jej dynamicky v krátkom časovom intervale. Družica pracuje v pári s druhou, rovnakou družicou ale opačne nasmerovanou vo vzájomnej vzdialenosti v rozmedzí 250 až 500 km.
Z hlavných vedeckých prístrojov, ktoré ma družica na palube pochádzajú 3 zo Spojeného kráľovstva a 2 z USA. Zariadenia poskytnuté UK akadémiou priemyslu sú spojené do súboru zariadení IRIS (In-situ and Remote Ionospheric Sensing). Ten obsahuje: - INMS (Ion and Neutral Mass Spectrometer) - cieľom je zvýšenie vedomostí o zmenách odporu atmosféry, chemickom zložený termosféry a o dopade vplyvu vesmírneho počasia na horné vrstvy atmosféry. - RadMon - zariadenie na monitorovanie radiácie vyrobené spoločnosťou Surrey Satellite Technology Ltd (SSTL) a Univerzitou v Surrey. - TOPCAT II (TOPside ionosphere Computer Assisted Tomography) - trojpásmový GPS prijímač, ktorý meria omeškanie šírenia signálu pre zmapovanie ionosféry. Zariadenie vyrobili na pôde Univerzity v Bath. Americká strana prispela dvomi identickými zariadeniami: - TRI-TIP (Tiny Ionospheric Photometer) - zariadenie meria v F-oblasti ionosféry (vo výškach medzi 150-500km nad povrchom Zeme) vznik žiarenia na vlnových dĺžkach vzdialeného ultrafialového spektra. Tieto vlnové dĺžky nie sú pozorovateľné zo Zeme, nakoľko nižšie vrstvy atmosféry ich úplne absorbujú. Toto žiarenie je známe ako "nočná žiara" a sú používané na pozorovanie a charakteristiku ionosféry. |
Vedeli ste že... |
Raketoplán Columbia nikdy nenavštívil žiadnu orbitálnu stanicu kvôli tomu, že bol zo všetkých existujúcich raketoplánov najťažší. |
Aktuálne vo vesmíre | ||
|